- alebo Formafeszt a Kováčov (vlastne Bibione)

Všetko sa začalo v piatok večer. Zišli sme sa v našej obývačke a namiesto skúšky sme si precvičili texty, keď už nebol priestor (alebo vôla?) na ozajstnú skúšku so všetkým, čo k tomu patrí. Zopár krát som sa pokúsila presvedčiť ostatných, aby sme vystúpenie na FormaFeszte zrušili, ale Kati bola tento krát neoblomná.
V sobotu ráno o ôsmej sme sa teda stretli pred našim domom, odniesli sme rekvizity do auta a spolu so Szvancsi sme vyrazili do Štúrova. Vzhľadom na dlhú cestu sme si precvičili texty, založili sme spomienkovú skupinu Pafdediho a s Kati sa nám podarilo spomenúť skoro na všetkých účastníkov prvej série maďarskej reality show Big Brother (kto by sa už pamätal na Itiho????)

Po tom, ako sme dorazili do Štúrova sme vyhľadali miesto nášho vystúpenia – priestor bez akéhokoľvek technického vybavenia. Znova som sa pokúsila upustiť narážku, aby sme nevystúpili, ale samozrejme nikto ma nepočúval. Rýchle montovanie rámu – bez Csambiho to išlo trocha pomalšie, a potom smer do preslávenej reštaurácie Miratti na obed. Po trištvrte hodiny čakanie na jedlo sme do seba nahádzali svoje vyprážané syry-šampióny-karfiol ôs bežali sme aspoň narýchlo skúšať (od Jókaiho Dní sme sa na predstavenie ani nepozreli). Vtedy už bolo pol tretej, od tretej sme mali teoreticky vystúpiť. Tridsať minútové meškanie sa podľa mňa dalo prežiť. 

Samotné vystúpenie bolo podľa mňa smiešne. Aspoň pre mňa. Keďže Csambi s nami nebol, Kati prevzala zvukotechniku a...no—hmm...teda...myslím, že raz trafila, aká hudba práve nasleduje. Inak 40 minútové predstavenie trvalo teraz len 30, nejako sme mali naponáhlo. Napriek tomu môžeme byť na seba pyšní, tlieskali nám, pochovali sme predstavenie, rozobrali sme rám, naložili do auta ... good bye forever, Mater!

Po menšom intermezze a´la výroba náušníc sme sa v štyroch autách vybrali smerom na Kováčov. Víkendová vila Andorovej rodina na poslúžila ako domov na takú priateľskú rozlúčku s letom.

„Nevyhováraj sa, lebo ti môže z úst trčať Fenyőmiki!“

Sobota večer: opekanie klobások a Micheal Jackson do bezvedomia, a taktiež Bláznivý štipec dva s Labirobim v hlavnej úlohe

Nedeľa doobeda: Relax pri Dunaji, kývanie turistickej lodi, opálenie sa  

Nedeľa poobede: chlapci začali variť guláš, ktorý bol hotový za necelých 4-5 hodín. Dievčatá zatiaľ hrali meno-mesto-zviera-vec (Szvancsi vyhrala, ale len preto, že Nota podvádzala a polovicu bodov sme jej strhli), potom sme s Katou a s Márti začali vyrábať púzdra na mobil pod dohľadom Dóry. Keby bola priznala, že to trvá tak dlho, asi by sme ani neboli začali. Bola by to škoda, keď sa na to teraz pozerám.

Nedeľa večer: jedenie guláša, grilovanie kukurice, hladkanie Vaty, Jungle Speed a intenzívne ničnerobenie.

V pondelok ráno sme zostali už len siedmy. Presne, ako statoční. Samozrejme zostalo na nás poupratovať všetku špinu, poriadne sme nadávali. Potom smer Komárno, krátka návšteva u Labirobiho a Dóry, cestou domov opäť vystúpenie spomienkovej skupiny Pafdediho a o šiestej večer sme dorazili do Bratislavy.

Okrem toho, že ma poštípala osa v uchu a že sa Szvancsi skoro obliala horúcou kávou bolo všetko fajné a na záver by som napísala len toľko: o rok, s vami, tu .. s rovnakým množstvom vína ale s menej komármi.

Nikíja