Mater!

Miklós Tóth, režisér: „Som v dobrej pozícii, čo sa týka hodnotenia, veď režisérku predstavenia a dvoch členov súboru poznám už dávno. Na jeseň ma Kati Rakottyay poprosila, aby som jej odporučil nejakú hru, vtedy som jej poslal drámu s názvom Gardénia. Som šťastný, že som sa mohol stať súčasťou zrodenia predstavenia. Videli sme pekné veci vo fantastickom priestore. Dobré herecké výkony, ktoré síce neboli rovnako bohaté, ale aj tak boli na vysokej úrovni. Aj ja som z tejto drámy urobil predstavenie a preto viem, že je veľmi ťažké pochopiť, analyzovať text. Počas predstavenia som veľakrát závidel, aké bohatstvo objavili v texte. Týchto 40 minút som strávil veľmi príjemne.

Zdravé divadlo v domácom prostredí

Súbor HomoDram z Bratislavy priniesol na posledný deň festivalu príjemnú zmes humoru, hĺbky a kreativity. Je radostné, že režisérka a herci predstavenia majú jednotný, zdravý pohľad na divadlo.

Predstaveniu prospelo, že sa nebáli siahnuť na drámu, a tak sa silné rodinné tragédie - ktoré mohli zaťažiť obecenstvo – v istej miere uvoľnili, pričom zostali pochopiteľné a prežívatelné. Výborne využili rekvizity, ktoré v plnej miere slúžili predstaveniu, inteligentné využitie priestoru vytvorilo okolo hercov, ktorý sa zjavne cítili doma v tomto prostredí, jednotný javiskový obraz. Najdôležitejšie je ale to, že si skutočne položili otázky, čo a koľko toho chcú povedať, a s Mater!-ou na ne aj odpovedali.

(Zdroj: Visszhang – denník festivalu Jókaiho Dní)

Štvrtá sestra

Tibor Solténszky, dramaturg: „Bratislavský súbor HomoDram vznikol zo spojenia dvoch formácií a majú šťastie, že práve Kati Rakottyay ich oslovila robiť divadlo. Svojich kolegov poháňala zrelými režisérskymi riešeniami - veľmi jemne sa drží v rovnováhe tragédia a komédia v predstavení-, a viedla ich po ceste, ktorá nemá tradíciu v maďarskom divadle. V českom a poľskom divadle skôr vedia, ako vybudovať vzťah k roli v nenaturalistickom divadle, no počas  prirodzene sa javiacich scénach. Týmto dosiahli skvelé výsledky so Štvrtou sestrou.”

Péter Kárpáti, dramatik: „Naozaj hlboké, vážne predstavenia neboli na festivale, okrem Glowaczkého Štvrtej sestry. HomoDram z Bratislavy poriadne skrátil text, nezostala ani polica z originálu. Humor a absurdita hry silnela, riskol by som: viac sa mi páčil text v tomto skrátenom prevedení, ako som ho videl v Radnótiho Divadle.”

Rita Szabó, divadelný kritik: „Herci hľadali rovnováhu tragédie a komédie, čo sa im väčšinou aj podarilo. Scéna s kalunom sa naozaj vydarila, a napriek tomu, že dotýkať sa tematiky cirkusu je vždy nebezpečné, táto absurditami nasiaknutá produkcia ho s ľahkosťou zvládla. Okrem toho vzťah nad- a podriadeného možno vyjadriť najlepšie klaunovskými vtipmi. (Myslime len na Stana a Pana) Tejto výzve vedeli herci vyhovieť lepšie  a horšie, do hry vniesli civilné energie, čo narušilo prítomnosť na scéne. Usmievajúci sa súbor pokorne znášal kritiku poroty, týmto dokazujúc, že dôraz je na „robení” divadla. ”

Dve kritiky z festivalového denníka Scénickej žatvy

Cirkus-svet

Hru Janusza Glowackeho Štvrtá sestra už uviedli na Slovensku v profesionálnych divadlách: v Činohre SND a v Štátnom divadle v Košiciach. V oboch prípadoch inscenátori pristupovali k textu s pietou. V oboch prípadoch vnímali Glowackeho zobrazenie Ruska 90. rokov dvadsiateho storočia ako bernú mincu. Pritom hra poľského dramatika predstavuje skôr divadelne vykonštruovanú, bizarne nadsadenú predstavu o moskovskom živote tej doby, o živote plnom mafiánov, vodky a napoly bezradných žien.

Skupina HomoDram prečítala text inými očami, než bolo dosiaľ na Slovensku zvykom. Svet Glowackeho hry interpretovali ako výsostne divadelný a štylizovaný, nasýtený javiskovými trikmi a atrakciami rôzneho druhu. Nedali sa zlákať ani platonickou narážkou na Čechovove Tri sestry a to je dobré. Nesnažili sa o hlbokomyseľné psychologizovanie a vytváranie ponášok na tzv. čechovovskú atmosféru. Dej umiestnili do cirkusovej arény. Roly zverili klaunom a text podrobili radikálnej úprave a škrtom. Predstavili nám cirkus-svet, v ktorom sú všetci ľudia v podstate cirkusantmi. Mafiáni akože strieľajú z farebných detských vodných pištoliek, Mladík, prezlečený za prostitútku, chodí s neoholenou bradou, všetci zúčastnení predvádzajú nejaké cirkusové čísla…

Originálny spôsob uchopenia hry, hravosť, vtip a súhra celého súboru sú hlavnými devízami tejto inscenácie. Veríme, že s narastajúcimi skúsenosťami mladí divadelníci naberú aj viac hereckej istoty.

Nadežda Lindovská 

Do Moskvy?
Nie, do cirkusovo pozlátenej Ameriky!

Po Čechovových Troch sestrách zľahla zem. Do Moskvy sa už nikomu nežiada, pištole nahradili kalašnikovy, vojakov mafia a zo širokej ruskej duše ostáva len torzo vycicaných životov. Čo je ešte dôležité, lebo je čas rodovej rovnosti, z brata sa stala štvrtá sestra. Głowackeho. A vlastne, za všetkým hľadaj Ameriku.

Pomerne mladý súbor Homodram (2005) sa pustil do svojej vízie Štyroch sestier. Aby umocnil svoju výpoveď, zároveň jej dodal divadelnosť a vytvoril priestor hermeticky uzavretý, aby nič a nikto v skutočnosti neunikol. Za základný inscenačný princíp si vybral cirkus. Tradičný realistický byt tak nahradila manéž, v ktorej sa predvádza, tak trocha hazarduje so životom, a kde je za každým pohybom neuveriteľne veľa driny. Cirkusantský život je ťažký, rovnako, ako je stále ťažký život troch sestier. Svet sa premenil na cirkus a život v ňom sa už nezdá byť len sympatickým a vzrušujúcim pozlátkom, ale výsledkom ťažkej drezúry principála.

Herci nemali problém s rýchlym prestrihávaním medzi dvomi zvolenými rovinami, respektíve zvolenými hereckými prístupmi. Do priestoru manéže sa dostali celkom jednoducho. Dokonca by sme povedali, že najmä divadelne. Nasadili si klaunský nos a zrazu sa svetlá reflektorov rozsvietili celkom inak. Cirkusová artistnosť, „mrštnosť“ a poriadna dávka energie napĺňali všetky situácie v cirkuse. Zostavili ich z jednoduchých, ale celkom vtipných a účinných cirkusových a divadelných trikov. Tieto situácie mali v sebe výraznejší náboj, čo celkom kontrastovalo k realisticky hraným situáciám. Mladí herci ich síce prežívali a stávali sa prežívajúcimi javiskovými postavami, no predsa niektorým situáciám škodilo pomalé tempo, či slabšia energia vložená do hrania alebo uvoľnenosť a strata napätia. Využitie civilného prístupu v realistických scénach a cirkusového sveta vytvorilo silné pnutie, ktoré aj bez porozumenia textu hovorilo akoby o dvoch póloch života. O tom „vysvietenom, nacvičenom a vzrušujúcom“ i o tom, ktorý je za ním, o tom fádnom, sivom, obyčajnom a navyše aj tragickom.

V Štvrtej sestre sme sa presvedčili, že všetko je pohyb v jednom kruhu a beh okolo jednej manéže, že každý je tak trocha tragický klaun s detskými snami zakreslenými v komikse. A vlastne sa len potvrdilo ono čechovovské, že do Moskvy sa nedá dostať.

Miriam Kičiňová

Človek človeku vlkom

Katalin Ágnes Szűcs, divadelný kritik: „Predstavenie pôsobí najmä vtipnými nápadmi, jednoduchými riešeniami a čistotou prejavov. V podstate z ničoho, z jednej sedačky a zo zopár krabíc poskladali za pár sekúnd scénu. (...) Pátos odviaže irónia, a osobnosť hercov, ich silná prítomnosť dokáže vytvoriť stále napätie. ”