..sú tri. Aspoň podľa násobilky HomoDramu. Súbor sa zúčastnil Jókaiho Dní tretí krát a získali sme tri ceny. Samozrejme dôležitá je účasť, a nie výhra.

Odkedy skrachovali Panoráma a Hotel Európa v Komárne, účastníci festivalu prespávajú v naozaj parádnych nocľahárňach počas trvania festivalu (alebo sme mali šťastie len my?). Naša malá skupinka bývala v izbách číslo 14 a 25 penziónu Bandérium. Kto a v akom poradí obsadil svoj apartmán už neviem, tento rok bol HomoDram dosť sem-tam-festivalový. Čo je ale isté, že Laci odpovedal s miernym úškrnom na otázku recepčnej o počte osôb na izbe č. 14: „Máme nárok na štyri raňajky“.

Oproti minuloročným Jókaiho Dňom mal tento ročník festivalového ducha (aj keď sa Peti Havasi neobjavil). Človek neustále stretával staré známe tváre a keďže každá cesta vedie do Révu, tam sme popíjali na radosť zo stretnutia a rozprávali sa o spoločných...spoločných...spoločných...

Tanulságos volt ez a pár nap. Kiderült például, hogy egy refrént 350x lehet büntetlenül énekelni, hogy a sok kofola is megárthat, hogy 2 óra alatt is nagyon lájtosan fel lehet építeni a díszletünket, hogy Gabtsika sokkal finomabb rántott husit tud csinálni, mint én és hogy nem biztos, hogy a rózsaszín donut a legfinomabb, mert a csíkos pudinggal van töltve…

Týchto pár dní bolo naozaj osožných. Zistilo sa, že refrén sa môže bez trestu spievať 350x, že aj veľa kofoly môže uškodiť, že aj za dve hodiny sa dá náš rám v pohode postaviť, že Gabtsika pečie oveľa chutnejšie rezne, ako ja a že nie je isté, že najlepší je ružový donut, lebo pásikavý je plnený pudingom...

Rakikati mala trému už od piatkového obeda, na nás ostatných to prišlo až v sobotu ráno. Za občasných nadávok Gyulu („prečo musí každý hrať v komornom priestore? Načo je potom sála pre obecenstvo?) sme postavili rám, od dvanástej sme celkom korektne predviedli Mater! A potom sme si vypočuli pochvalné slová našej obľúbenej poroty. Káva a zákusok v byte Gabtsiky a Tógiho, večer odovzdávanie cien, minimálny nesúhlas (Miki Forgách ďakoval bohu, že nemusel sedieť vedľa mňa), potom fazuľový guláš a zábava až do skorého rána.
 

A teraz nasleduje tá sentimentálna časť, pretože ju nedokážem vynechať. V prvom rade sa nesmierne tešíme z úspechu súboru Apropó, a taktiež z cien za herecké výkony, ktoré dostali Béla a Nelli – pretože si to zaslúžili. Ďalej sme vďačný kope ľuďom, ktorí sa istým spôsobom pričinili k úspechu našej Matere:

Julke a Pištovi, ktorí nám priviezli rekvizity.

Lacimu, ktorý nám kúpil paradajky a donut.

Gabtsike, ktorá nám vyprážala rezne a spravila sendviče.

Súboru ÉS?!, ktorí nám pomohli postaviť rám.

Gyulovi, ktorý nám splnil všetky javiskové priania.

Norinmu otcovi, ktorý nám priviezol späť naše rekvizity.

Dóre, ktorá nás obdarila krásnymi náušnicami.

Tete upratovačke, ktorá nám požičala žehličku.

A každému kamarátovi, príbuznému a známemu, ktorý nám spestril účasť.

(Nikíja)

PS: Kovikati si zobrala domov mandalu.