Ak sa chystáš do Péču, vezmi si so sebou uterák, inak  pochodíš ako Robi a utierať sa budeš do nízkovsakujúcej posteľnej obliečky.

 

Veni

Student Agency nikdy nemešká. Teraz meškal. Ale len preto, aby Laci, Nóri a Kati nestihli v Budapešti spoj do Péču a aby si mohli dať pivo s Zselém a Kingou v kaviarni Baross na nádraží  Keleti. Čo im nakoniec nespôsobilo veľkú zlosť.

O dve hodiny neskôr: vlak, fajčiarsky vagón, káva, fajčiarsky vagón, Péč. O vlakovom nádraží v Péči treba vedieť, že kto tam ešte nebol, nemusí bezpodmienečne odhadnúť, kade vedie cesta do mesta. Po tom, ako zopár odvážnych členov HomoDramu zastavili prvé dvere pri hlavnom vchode, prišli organizátori festivalu so štyrmi autíčkami.

 

Skupinka dorazila na festival štyri hodiny po plánovanom príchode a nestihli vystúpenie súboru z Vesprému, ale prišli včas na večeru (vyprážané morčacie prsia plnené syrom, zeleným hráškom a šunkou, obloha: ryža a hranolky). Bola to skvelá večera. Po tom utekať

 

Vidi

na vystúpenie súboru zo Segedu - autorom, režisérom aj hlavnou postavou bol Zoltán Czene, ktorého herecké danosti a talent už členovia NYEKKu mali možnosť vidieť v hre: Vy ste sem napríklad prišli (Maga például eljött ide). On bola hlavná mužská postava. (Tu musím poznamenať, že obávajúc sa následkov kritiky, radšej sa nebudeme vyjadrovať).

Ešte jedno predstavenie a môže nasledovať prvé pivo. KME: Bol utorok... (Kedd volt...) – Tu sme zistili, prečo drogovo závislí umývajú dlážku zubnou kefkou. Pivo.

Na druhý deň neboli raňajky. Hladovka do obeda. O dvanástej obed (hrachová polievka,  jemno korenisté kura s ryžou a kyslou uhorkou). Tento deň sa účastník festivalu mohol tešiť na 280 minút divadelného užívania si. 90 minút: skúškové vystúpenie bábkových hercov z Marošvášárheju (Marosvásárhely), viacerí vyhlásili, že po prvý krát v život sa im páčil Moliére, konkrétne jeho hra Srdcia  a parohy (Szívek és szarvak).

80 minút: kde počas štvrtej minúty dorazili aj ostatný členovia súboru (Niki, Szvancsi, Robi, Kati, Kati, Juli, Gábor), a tak sa reprezentácia Homodramu rozrástla zo štyroch na jedenásť členov, a síce spolu, ale z iného uhlu pohladu sme sledovali Übütragédiu súboru z Péču. Večera (milánske makaróny s vyprážaným mäsom!!!). 50 minút: bolo to po litvansky, nerozumel som. 60 minút: Debrecen, Plastelinovanie (Gyurmázás), dosky, beh na mieste, zbieranie kameňov, samovražedné myšlienky, perverzné činy...

Pivo....Asi....

Ani druhý deň neboli raňajky (Sme pri sobote). Doobeda skúška, vytvorenie hľadiska a scény, zavedenie techniky. Na obed rozobratie hľadiska a techniky – pretože aj iná skupina potrebovala to, čo sme my potrebovali neskôr. O jednej obed (polievka s pečeňovými knedlíkmi, múčna omáčka s ryžou!!!). Časť skupiny sa vybrala na obhliadku mesta. Po tom , ako nastúpili na autobus, ktorý išiel opačným smerom a ktorý ich po jednej zastávke vyložil na konečnej, nastúpili na ďalší, ktorý ich takisto po jednej zastávke vyložil na konečnej. Vošli do prvej krčmy a nahnevane si dali pivo.
(Tá krčma je hodná fotky a odseku v zátvorke: Toto bolo to miesto, kde sa LigidiLaboda Robi skoro pobil s miestnou silou, no štamperlík hrušky(aspoň príchuťou) stál SEDEMDESIATPAŤ forintov. Takže, toľko o mieste.)
Druhá časť skupiny sa z nejakého dôvodu vrátila do divadla. Poobedňajšia skúška sa začala práve vtedy, ako predstavenie súboru z Austrie. Bolo to po Grazky, nerozumel som. O šiestej stúpila na scénu Bratislavská skupinka.
O predstavení len toľko, že bolo to už aj lepšie (starý dobrý Martin...), aj horšie (napr. v Žámbéku), obecenstvu – a hlavne tomu z Péču – sa páčilo, my sme boli so sebou nespokojní, podľa nás to bolo bez tempa a s chybami. Ale hanbiť sme sa nemuseli.  Posledná večera (vyprážané mäsko plnené šunkou, obloha: ryža a hranolky + kyslé uhorky).
O ôsmej si tí najodvážnejší mohli sadnúťna najdlhšie predstavenie (110 minút!!!!!). Porušenie zákazu vyjadrenia mienky: ako vysvitlo, k úrovni predstavenia bolo až príliš krátke. Mohlo byť dlhšie, pretože to bolo veľmi dobré. By the way – reč je o predstavení Brutus oficiálne polooficiálneho divadla univerzity ELTE, Radikális Szabadidő z Budapešti. O pol jedenástej začali hrať herci s Belohradu. Bolo to po srbsky, ledva som rozumel.
A blížime sa ku koncu.
Dvaja členovia súboru sa rozhodli, že sa opijú. Náhoda priniesla, že aj zopár členov zo skupín zo Srbska, Rakúska a Maďarska sa rozhodli takisto... To, čo sa stalo v noci...na to radšej zabudnime.

Viczi (He?) 
Raňajky nie sú. Ani netreba. Cena nie je. Ani netreba. Po hodnotení a predávaní cien rýchlo na nádražie. Vlak, fajčiarsky vagón, káva, fajčiarsky vagón, spánok, Pešť, pusa, pusa, no pa.
 

Viktor