Homo dramaticus – hrajúci človek – patrí do skupiny typického moderného zvieraťa. Je to rasa dramaticusálneho druhu homoformej triedy homo. Znáša na západnej časti Slovenska. Žije vo veľkomeste Bratislava, v betónovej džungli, v blízkosti stromov. Svoju potravu získava formou vyhliadnutia a výmenným obchodom v rôznych nákupných centrách. Jej špecializácia je odbor zabávania.
Za najaktívnejšie obdobie sa považuje stred mesiaca jún každého roka, kedy sa presťahuje do južnejších krajov a svoje vedomosti predstaví ostatným rasám homo na tkz. 46. ročníku Jókaiho Dní. Toto sa ráta ako najkreatívnejšie a najplodnejšie obdobie, v tomto čase sa stávajú zrelí na párenie – vtedy sú na vrchole zabávania. Túto premenu predchádza príprava.
V tomto období homo dram skupinovo tiahne na územie, ktoré sa nachádza medzi spojením riek Váh a Malý Dunaj, vzdialený 90 kilometrov juhovýchodne od ich hniezda. S nadprimeraním množstvom potravy triviálne cestuje do Kolárova pomocou rôznych dopravných prostriedkov podľa predchádzajúcej dohody.
Svoje nové hniezdo, Tájház, zariaďuje podľa svojich potrieb. Vďaka skvelým goegrafickým vlastnostiam je miesto ľahko dostupné aj pre ostatné druhy homo, ktorí sa svojimi nápadmi, návrhmi, pomocou a nadšením podieľajú na spoločnom zabávaní. Pretože najlepšie nápady sa rodia v spoločnosti.
Mohli by sme to nazvať aj vzájomným obohacovaním sa nápadmi pre lepšie dobro.
Spočiatku sa homo dram uhniezďuje samostatne vo svojom prechodnom bydlisku. Ohodnocuje klimatické zmeny, pozoruje a využíva danosti územia, z kadibúdky vytvorí bezpečné miesto, naučí sa čeliť krvosajúcim predátorom (komárom) územia. Zhrnie a rozšíri svoje na papier napísané nápady, poľuje na lacnú a chutnú potravu v jedálenskom zariadení Caretta, odpočíva v hojdacej sieti, a napokon zaspí na slnku vo vodorovnej telesnej pozícii. Po prebudení založí oheň a pripraví sa na príchod ostatných homo druhov: hľadá poklad na pečenie mäsa, šúpe pór, reďkovku, uhorku a kareláb a krája chlieb, ako si to vyžaduje tradícia.
Po príchode príbuzného druhu zvierat rituálne naplnia svoje žalúdky a sadnú si okolo ohňa, aby si zájomne predali svoje vedomosti. Pritom konzumujú hlupoidné tekutiny v záujme intenzívnejšej kreativity. A to všetko robia ako súčasť rituálu.
Po udalostiach všetci zaspia. Ráno ďalšieho dňa charakterizuje bolesť hlavy, no na volanie betónovej džungle sa homo dram vracia domov a berie za najsamozrejmejšiu vec na svete, že tohtoročné dozrievanie bude to najlepšie.
KoviKati
Fotó: Miszi, Laci
