Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a dolami, bola raz jedna skupina jarmočných komediantov, ktorá sa medzi bratislavskými hradbami preslávila pod menom HomoDram. Zakaždým sa im podarilo vyčariť slzy šťastia v kruhu obecenstva, ich dobré meno sa vetrom šírilo aj do iných miest, a ostatní komedianti ich radi privítali vo svojich bydliskách.
Tak sa stalo, že Nitrianska komediantka, Timi Till sa rozhodla, že jedného jarného dňa, 2-ého apríla pozve HomoDram, aby vystúpili v novootvorenom Univerzitnom Tvorivom Ateliéry (UTA). Skupinka sa pozvaniu veľmi potešila a začala organizovať.
Vo štvrtok večer sa v sprievode režisérky, Vlasatej Kati na kočovnej zastávke postupne objavili aj ostatní členovia: Zrelý Laci, Podbriadková Norika, Lasica Szvancsika, Dokonalá Niki, Mačacia Kati. Ich zvukový technik, Vigidi Viktor tentokrát plnil iné povinnosti v Balatonalmádi - staval výstavu. Jeho prácu tak prevzal Csambi, ktorý sa spolu s Gáborom vybral na miesto činu už v skorších hodinách. Ligidi Robi sa pre zabávanie Nitrianskeho publika tiež nevybral z Bratislavy, ale z Kolárova. A aby som nezabudla, s našimi kamarátmi cestoval aj Pola, ktorý ešte nevidel predstavenie, no toľko pekného a dobrého počul o Homodrame, že chcel svoju chybu napraviť.Kým členovia súboru v dobrej nálade nastúpili na koč, ani netušili, že Žámbékia, zlá bosorka číha nad nimi a svojim ukrutným plánom chce prekaziť vystúpenie našich jarmočných komediantov.
Cesta trvala dlhšie, ako obvykle, ale naši priatelia dobre využili čas. Szvancsi a Kati zabávali Katyi a Polu improvizáciou bábkového divadla videného na jutube, Norika a jej ženích Laci sa rozprávali medzi sebou a s ostatnými, Niki po dlhom pracovnom dni zaspala. Po príchode museli opäť použiť kočiare, no tentokrát mestské, aby sa aj s rekvizitami a bez plytvania času a energie konečne dostali na miesto vystúpenia. Takže v prvej skúške zákernej Žámbékie naši priateľia obstáli. Ale cítili, že ona sa len tak ľahko nevzdá…BPo zariadení scény, oblečení sa do kostýmov, skúške zvuku a zvyčajnej predohre (Paciii!) boli naši komedianti pripravení, aby opäť vniesli na scénu ich humorné predstavenie. No práve vtedy sa Žámbékia vyfarbila:
- Ivan Pavlovics sa tak veľmi sústredil na balansovanie s flašou, že tá skončila až v naprostej blízkosti obecenstva.
- Kmedianti sa ledva zmestili v na primalého nakresleného kruhu.
- Bábuška sa objavila s chodítkom, na ktorom si Plukovník zabudol svoj župan, ktorý samozrejme úspešne spadol , no Ivan Pavlovics ho vykopol do zákulisia
- Text sa tu a tam trocha preformoval, stal sa dlhším alebo kratším (pretože aby som nezabudla, predchádzajúci večer sa skupinka venovala zvyčajnej konzumácii piva a pečených zemiakových lupienkov namiesto toho, aby skúšali bez Labirobiho)
- V poslednej scéne sa ešte pred dokončením story motúz, na ktorom boli zavesené kresby o Koljiných dobrodružstvách odtrhol
- Počas rodenia sa už nikto neudržal a vybuchli od smiechu, ani hudba sa neozívala, mŕtvoly na zemi sa zmietali od uduseného rehotu
Žámbékia sa škodoradostne smiala, konečne sa jej totiž podarilo prekaziť obecenstvo-zabávací plán HomoDramu.
Komedianti sa zhodli, že toto vystúpenie bolo dobré na to, aby už nikdy neprijali ponuku na vystúpenie bez toho, aby predtým nemali skúšku. V tom sa do zákulisia prebojovalo jedno dievča s čokoládou v ruke, a poďakovalo sa súboru, že prišli a vraj sa dobre zabávala na ich predstavení. V tej chvíli pochopili, že nie potrebné, aby išlo všetko podľa scénára, lebo aj takto sa ich hra môže ľuďom páčiť.
Keď to počula Žámbékia, potkla sa, zahrešila, hlavu jej naplnila zlosť a jed a vybuchla na milión malých častíc. Zvyšky jej tela s chuťou zjedla jej mačka Nyal.
Takto sa to stalo, ako som to vravela. Komedianti sa unavení, ale plní zážitkov vybrali domov a žijú dodnes, v prípade, že nepomreli.
KoviKati
Foto: Róbert Kollár
