HomoDram sa nedávno zúčastnil na Fest-Feste v Budapešti.  Zdá sa, že súbor sa nezaobíde bez dobrodružstiev pred každým jedným vystúpením. Teraz sa to začalo tým, že v „skorých ranných hodinách“ o 10.15 sme vyhnali z postele Szvancsi, pretože ich byt slúžil ako sklad na naše rekvizity a kostými. To je teraz zaujímavé z toho dôvodu, že z rôznych ikeáckych tašiek sme všetko presťahovali do gigakufra, ktorý nám podarovala Niki. Najcharakterickejšou vlastnosťou kufra je jeho zvuk. Mnohým diplomatickým rodinám slúžil v sobotu pochod HomoDramu ako budíček.

Nakoniec sa nám šťastne podarilo prepraviť naše veci z Bratislavského vrchu do Szőttesu, tam sme zbúchali rýchlu skúšku, lebo Laci a Robi v ten večer nakrúcali nový klip Molnár Csabiho v Komárne.

My ostatní sme sa vybrali do Budapešti. Okrem Niki sme všetci išli k Zselému, kde sa už rozbiehala oslava bytu. Jedli sme už klasickú avokádovú pomazánku, francúzske zemiaky a´la Kuklics (piekli sa rekordne dlho), pili sme cirko (tradičnú pálenku z Číny – pridávam sa k Tógimu, je to naozaj dobré), a okolo pol tretej sme si ľahli a spali sme asi 5 hodín, lebo o pol deviatej sme už museli byť v Divadle Örkény. Dorazili aj Laci a Robi z Komárna, poriadne unavení po celonočnom natáčaní. Skúšali sme, vymýšľali sme, vrátili sme sa, niekto jesť, niekto spať. Potom späť do Örkényu, kde sme zistili,že sme nestihli predávanie našeho Zlatého ohodnotenie (Aranyminősítés). Malé výčitky svedomia, veľká tréma. Pozreli sme si predstavenie Ovca Trebla v podaní Divadla Apró, prezliekli sme sa (v koho šatni? No Pála Mácsaiho...napadlo nás, že ukradneme aspoň jednu jeho topánku, ale napokon sme ju nechali...). Nakreslili sme náš tradičný kruh, oblepili, posypali hoblinami. Chvala bohu javiskový majster nás upozornil až po čine, že sa to nesmie,  a produkcia sa mohla začať.
Cenu ripač (to slovo sa nedá preložiť, je to herecký výkon v tom zmysle, že herec sa veľmi predvádza a  svoju aj tak komickú postavu ešte väčšmi zosmiešňuje) by si bol mohol odniesť určite Laci (vravia tí, čo to videli). Čo sme postihli my z predstavenia bol smiech. Ešte nikdy sa toľko nesmiali na našej Štvrtej sestre. Zrazu bol koniec, dostali sme obrovský potlesk, a nasledujúci moment, čo si pamätám bol ten, že Katyi beží ku nám, každého objíma a tvrdí, že predstavenie bolo lepšie, ako na Jókaiho dňoch.

Potom sme sa rýchlo spakovali a pozreli sme si  Nyár-éji ábránd (Sen noci svätojánskej) od Balázsa Perényiho. Bolo to veľmi je taime.
Absolvovali sme recepciu (tu povedal niekto Niki, že Robi je génius...) a bolo aj hodnotenie. Kárpáti nám zase povedal, že to bolo veľmi dobré. A možno pôjdeme vystúpiť do Divadla Jászai Mari v Tatabáni. Ale to naozaj len možno.

Po vyhodnotení sme pozbierali zvyšky jedla a pitia a smer do bytu k Zselému a Kinge. Niki, Vigidi a Miszi sa zase nezúčastnili party, ale pridal sa k nám Áron a Kuklics. Smrteľná únava, párky, majonézový chren, Nina Simone – toľko v skratke o noci. Ráno dážď, 10 stupňov, Bratislava.

Nóri


 

PS: Kufor naozaj dobre poslúžil. Nie nadarmo sa jej odtrhla rúčka, zničil spodok, vylomili kolesá. Dúfajme, že vydrží aj ďalší zájazd.