Časť HomoDramu strávil dlhší týždeň v Kravanoch na Dunajom pri Komárne. Rakottyay Kati, Czuczor Nóri, Krasztev-Kovács Ancsi a Laboda Robi sa zúčastnili už tradičného divadelného tábora.

My ostatní sme im závideli...

S Viktorom sme navštívili obyvateľov tábora, a skúšok sme sa síce nezúčastnili, ale špehovali sme ich počas rannej rozcvičky s Tiborom Solténszkym, ako sa navzájom dvíhali a masírovali.

A na to budeme spomínať my, keď sme sa medzi večerou a večernou skúškou vybrali k Dunaju, aby sme súťažili, kto vie viac kačicovať (nie stupidné kroky, ale šikovné hody sa rátali). Zakývali sme aj veľkej výletnej lodi, aj oni nám zakývali, a potom nás zaplavili vlnami.

Kravanské táborové večeri sa končia v miestnej krčme. Podľa spoľahlivých zdrojov má tento inak tichý šenk za desať dní tábora väčšie tržby, ako za celý rok. Je pravda, že vedľa účastníkov tábora už miestny štamgasti nedostanú miesto. Obyvateľia obce si ale prvých pár dní dôkladne prezerajú mladú skupinku.

Charakteristikou tohto tábora avšak nie je leňošenie a vysedávanie v krčme, skôr tvrdá práca. Na koniec týždňa totiž každá skupinka vytvorí jedno-jedno predstavenie. Z HomoDramu sa Nóri, Kati a Robi dostali do skupiny Miklósa Tótha.

Laci